Všetky články

Spoločnosť NIKON vyhlasila aj tento rok fotografickú súťaž s charitatívnym poslaním "NIKON KALENDÁR - moja srdcová záležitosť". Projekt vznikol v roku 2009 a vďaka svojmu úspechu a obľúbenosti sa tento rok dostáva už do svojho 11. ročníka. Je určený všetkým milovníkom fotografovania s technikou Nikon, ktorí radi súťažia a túžia po prezentácii svojich fotografií v kalendári alebo na výstave. Nikon kalendár sa tento rok nechal inšpirovať životom…

Po krátkej pauze sa opäť dostávame k ďalšiemu pokračovaniu rozhovoru cez ND filter. Nakoľko sú v nich chlapi ešte stále v presile, som rád, že sa mi doň podarilo dostať zas dámu.

Dostávame sa k šiestemu pokračovaniu rozhovorov cez ND filter. Bude iný. Už aj tým, že na našu imaginárnu stoličku pred fotoaparát sa posadí konečne prvá žena.

Ďalší fotograf, ktorého vám chcem predstaviť je z Čiech. Jeho fotografické témy, teda určite aspoň jedna z nich, je bitevné pole, na ktorom poväčšinou dominujú ženy. 

Štvrtý fotograf v rozhovore cez ND filter je Slovák, ktorého to ako mňa, tiež zavialo do Anglicka.

A dostávame sa k tretiemu rozhovoru cez ND filter. V tomto prípade nemusím nič prekladať. Pán fotograf, ktorého vám chcem dnes predstaviť žije síce tiež v Anglicku, ale pochádza z Čiech. Prvýkrát som sa so Zdeňkom stretol osobne na stretnutí siedmich fotografov v Londýne.

Ak by som sa chcel v rodinných fotografiách priblížiť nejakému fotografovi, v tomto prípade je to fotografka, tak je to pre mňa určite Sally Mann. Ale na to treba mať „gule“ a ako vidieť podľa fotografií, Sally ich skutočne má.

Dnešné ocenenie redakcie si neodnáša fotograf, ktorý je zvyknutý na časté fotografie dňa, alebo čelné pozície vždy ako pridá fotku do galérie. Je ním skôr fotograf zo širšieho spektra autorov, ktorí u nás tvoria majoritnú skupinu fotografov. A predsa v tejto skupine niečím vyniká, v niečom sa odlišuje od ostatných. 

Pokračujem s druhým rozhovorom cez ND filter. Musím povedať, že prikývnutie tohto fotografa naň ma veľmi potešilo. Je to druhý človek z našej miniskupiny, ktorá má sobotné stretnutia pri káve, v talianskej kaviarničke na námestí.

Začínam sériu reálnych rozhovorov, so skutočnými fotografmi. Podľa názvu môžete vidieť, že to bude krátky rozhovor. Neutral Density filter však tento čas trošku predlžuje. Dnes začnem s Jeffom Hutchinson-om.

Tak som ho nestihol... Nie že by som ho mal osobne stretnúť, ale jeho výstava v marci v National Portrait Gallery mi ušla. Nejako som sa v tej dobe jednoducho do Londýna nedostal. Vlastním však jeho knihu a občasným listovaním v nej si stále kladiem otázku, ako to ten chlap dokázal?

Ako by toho nestačilo, alebo aj do tretice všetko dobré. Dnes som si zobral na mušku opäť fotografku. Opäť ženu a opäť z Ameriky.

Jej obrázky sú zrodené z jej vlastného presvedčenia, že najlepšie veci v živote sú nepohodlné a zároveň nádherné.

Táto recenzia určite nebude plne erudovaná o technických finesách tohto objektívu. Je to skôr o láske na prvý pohľad...

Fotky Lauren Simonutti sú silné, surové a nádherne úprimné. Akoby zrodené z jej bohatej fantázie, pripomínajú pestro zdobený gobelín. A nič na tom nemení ani fakt, že sú väčšinou čiernobiele, poprípade len jemne tónované. Postavy na nich, aj keď je to väčšinou ona sama, žiaria túžbou zachytiť a ukázať vlastnú existenciu.

Osobne som sa z fotkami robenými cez Holgu zoznámil vďaka fotkám Lee Frosta. A odvtedy ma to veru poriadne chytilo. Pri fotení si pripadám ako Dr. Jackyll a Mr. Hyde. V jednu minútu fotím ostré obrázky na pomalý čas s ND filtrom, s fotoaparátom namontovaným na statíve a kúpeným za veľké peniaze.

Ak ste čo i len raz uvideli fotku od Josefa Hoflehnera, pravdepodobne nemáte šancu na ňu zabudnúť. Tieto zdielané kúzla vás na chvíľu donútia zastaviť sa. Je to skutočne "iba" vodopád? Tie zasnežené kopčeky naozaj vyzerajú tak dobre? Môže to byť "iba" obyčajná cesta? Hoflehnerove práce majú nezameniteľný rukopis.

Poďme si zobrať na mušku knihu od Sebastiao Salgada, AFRIKA. Mám ju už nejaký piatok doma, a myslím si, že si zaslúži aj nejaký rozbor. A tiež si myslím, že milovníkovi fotografie by v knižnici kniha od tohto autora nemala chýbať. Keď nie táto, tak určite nejaká iná. Možností máte veľa.

Hmm. Tak som si pred začiatkom tohto photopointu kládol otázku: Ako začať? Ako upútať pozornosť ľudí... Viem, že muži nad zistením jeho obsahu, budú dúfam pokračovať v jeho čítaní. Bol by som však rád, keby si ho aspoň časť jemného zastupiteľstva tiež dočítala do konca... Nebudú v ňom žiadne fotografie so západom slnka. Nie je to ani iná lákavá destinácia, kde by ľudia híkali nad krásou Stredozemného, alebo inak vzdialeného ostrova.

Je ľahké napísať cestopis alebo photopoint  jedného kontinentu. Tiež nie je obtiažne napísať niečo o nejakej zaujímavej krajine. Trochu karty dochádzajú, keď máte priblížiť nejaké konkrétne miesto rozložené na pár kilometroch štvorcových. A úplne sa oklieštite, keď začnete písať o malej dedinke, niekde na severe Čiech medzi Příborom a Frídkom-Místkom. A čo takto to poňať úplne sparťansky, a na fotografovanie použiť…

Stalo sa v roku 2003. Prvýkrát vo svojom živote som si omočil svoje bosé nohy v mori, anglickom... A okamžite som sa zamiloval. Do pobrežia, zvuku, vône. Odvtedy som bol na pobreží už veľakrát. To ohúrenie diaľkou, tichom až šepotom a inokedy zas nahnevanými a rozburácanými vlnami mi zostalo. Asi už na veky.

Keby ste museli na opustený ostrov, čo by ste si zobrali so sebou? Čo by bolo vášmu srdcu a potrebám najbližšie?

Anglicko nie je len Londýn, Big Ben, Buckinghamský palác, alebo Windsor...